Ako som predával starý Peugeot alebo skúsenosť na nezaplatenie

Autor: Pavol Tvrdý | 7.3.2019 o 22:21 | (upravené 7.3.2019 o 23:40) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  10295x

Predaj staršieho auta. Pre niekoho banalita, pre iného nočná mora. Pre mňa skúsenosť na celý život.

Pred 2-rokmi sme si s rodinou kúpili nové auto. Suzuki Baleno. Aj napriek tomu, že servis som donedávna navštevoval často ako hodiny klavíra, z viacerých dôvodov mám toto auto celkom rád. Ale tento článok nie je o novom aute. Je o jeho predchodcovi, starej 206-tke, ktorá nám slúžila bezmála 9 rokov. Presnejšie o jej predaji. Veľmi podivnom predaji.

Písal sa rok 2007. Mal som vtedy 15 rokov a o autá som sa nezaujímal. Vlastne ani neviem, o čo som sa vtedy zaujímal. :) Padlo rozhodnutie, že potrebujeme auto, pretože posledných 6 rokov sme sa vozili na bicykli, prilepšom na autobuse. Predtým mal otec Škodu Favorit, no ten, ako už tomu bolo zvykom, za pár rokov zhnil. Bola to ale frajerská edícia Sportline, ktorá mala plastový spojler, dizajnové polepy, čierny interiér a vyklápacie strešné okno, cez ktoré dovnútra zatekalo. Aspoň na to si pamätám. Ale dosť už o Favorite.

Takže, potrebovali sme auto na každodenné jazdenie, najmä po meste. Prešli sme viaceré menšie autobazáre v našom okolí a v jednom z nich sme natrafili na veľmi pekný Citroen Xsara 1.6i (r.v. 2002) za 175.000 SK. Hneď vedľa neho stál strieborný Peugeot 206 2.0 Hdi (r.v. 2000) za 165.000 SK. Ani neviem prečo, ale napokon sme sa rozhodli pre ten Peugeot. Až neskôr som pochopil, akú chybu sme urobili. Jednoducho nafta na krátke trasy nepatrí. A navyše do auta, ktoré na tak ťažký agregát nebolo vôbec stavané. No, nikto učený z neba nespadol.

Peugeot, na to že mal 7 rokov, bol skutočne zachovalý. Mal najazdených presne 70.500 km. Teda, teraz viem že iba na odometri, nakoľko stáčanie vtedy bolo veľmi IN. V autobazáre predajca tvrdil, že ho doviezli z Talianska, kde na ňom jazdila nejaká staršia pani. No verili by ste tomu? Už si len predstavujem, ako si nejaká talianska babka kúpi 2-litrovú 206. Vtipné prinajmenšom. :)

Z auta sme mali prvé mesiace veľkú radosť. Bolo celkom pohodlné a najmä živé. Posed a priestor na predných sedadlách bol super, neporovnateľne lepší napríklad s Fabiou. Jednoducho toto auto bolo s prihliadnutím na svoju triedu a rok výroby komfortné. Vzadu to už bola ale iná káva. Mám 1,9 metra a pokiaľ za mnou niekto sedel, vždy som bol nalepený na prístrojovke. Aj preto, bolo jedno z hlavných kritérií pri výbere nového auta dostatok miesta na zadných sedadlách, čo nové Baleno plní na 100%. Inak asi najlepšie, čím oplýval Peugeot bola ochrana proti korózii. Naozaj na 17-ročnom aute zvonka okrem dverí kufra ani zrnko hrdze. Oveľa drahšie Golfy, či Focusy by sa mali čo učiť.

Postupne sa však na svetlo sveta ukazovali aj chyby a skryté závady. Permanentne preťažená predná náprava, (od naftového motora) si vyberala daň na krátkej životnosti jej komponentov. To bolo stále... stabilizátor, tlmič, rameno... a za každým geometria. Elektronika – asi najväčšia slabina francúzskych áut neobchádzala ani to naše. Bolo celkom bežné, že niekedy nešiel ventilátor, inokedy zase zasvietila nejaká kontrolka, alebo pre zmenu nezasvietila. :) Ďalej utrhnutý silentblok na motore spôsoboval výrazné vibrácie, ktoré sa prenášali do vnútra auta. Zaujímavé je to, že až v 3. servise opravili závadu a aj to až na môj podnet, či by to predsa nemohol byť práve silentblok. Inak, čo sa týka motora, auto bolo v relatívnom poriadku. Aj keď krátke jazdy po meste, ktoré boli v drvivej väčšine, mu rozhodne neprospievali.

Keďže na opravy auta bolo treba vrážať stále viac a viac financií, rozhodli sme sa pre kúpu nového. Aj sme zvažovali, či si ten Peugeot nenecháme len tak na dožitie, no po zistení, koľko by stál napríklad repas vstrekovačov, som ja osobne túto myšlienku kategoricky odmietol.

Takže, nové auto bolo objednané. Prísť malo zhruba o týždeň. Nastal teda čas predať staré. Klasika. Auto som dôkladne umyl, povysával, navoňal, nasledne nafotil a zavesil na bazoš. Cena: 1500€. Za tých 9 rokov sme najazdili niečo málo cez 120.000 km, takže výsledný stav odometra bol 193.000 km. Ale za 1500€, pre nejakého chalana na dorazenie, myslím, že dobrá voľba.

Mal som viacero telefonátov typu dám 500 € alebo vymením za... Nekomentujem. Asi o 3-4 dni mi volal chlapík, predstavil sa, že je z autobazáru AAA Auto. Na adresu toho autobazáru som nikdy nepočul nič dobré, preto som mu priamo do telefónu povedal, že radšej auto predám na ulici, ako im. Na to zareagoval, že všetko, čo sa o nich hovorí je neopodstatnený výmysel konkurencie a neprajníkov – teda iných bazárov. Oni sú vraj skutoční profesionáli. Navrhol mi, aby som nezáväzne s autom prišiel na pobočku, kde si ho prezrú a pokiaľ bude všetko v poriadku bez problémov mi tých 1500 € dajú. A ja hlúpy som sa nechal namotať.

Návštevu v autobazáre som si naplánoval tak šalamúnsky. Na deň, kedy malo prísť nové auto. Plán bol, že staré predám a na novom odídem.

Boli asi 3 hodiny poobede. S otcom sme prišli do AAA v Žiline. Nákupca si auto prezrel, previezol sa a na moju otázku, čo si o ňom myslí sa vyjadril, že je celkom ok. Samozrejme, netvrdím že auto bolo bez chyby. Malo zopár malých ťukancov, preliačiniek, či znaky ako vyšúchaný volant, sedačku a tak podobne. To je ale asi normálne pri takmer 18-ročnom aute, nie? Takže nákupca odišiel do kancelárie s tým, že si to ide premyslieť. Naspäť prišiel asi po pol hodine. Tvrdil, že o tieto autá nie je moc veľký záujem a že auto nie je v dobrom stave, pritom pri obhliadke, asi nechtiac, vyslovil opak. Ponuka? 500-600 €.

Po tom ako vyriekol cifru som sa poďakoval a dal sa na odchod. On že: No dobre tak 700 € ale viac nie, pretože... bla bla bla. S údivom som len pokrútil hlavou a chcel som odísť. Bežal za mnou až k autu, že nech teda ešte chvíľu počkám, že zájde za šéfom. Bohužiaľ, po predchádzajúcej skúsenosti s čakaním som mu povedal, že musím ísť pre nové auto, pretože za hodinu zatvárajú. To som ale nemal hovoriť. Odvtedy vedel, že je na koni. Samozrejme s tým súhlasil.

Z autobazáru sme išli priamo pre nové auto. Bolo asi okolo 16-tej hodiny. Vypísali sme papiere a auto prevzali. Celé to trvalo takmer hodinu. Potom sme s obidvoma autami prišli naspäť do autobazáru. Šli sme za nákupcom, že teda sme tu a môžeme sa dohodnúť. Znova sa spýtal koľko za tú 206-tku chceme. Odpovedal som, že 1500 €, tak ako predtým. On, že musí ísť za šéfom. Tak teda dobre, počkáme. No čakali sme asi 20 minút a chlapíka nikde. Povedal som otcovi, že ideme, nemá to cenu. A presne, keď sme už boli vo dverách, vyšiel nákupca, akoby čakal na svoju chvíľu. ...Ale možno to bola náhoda. Povedal, že sa rozprával so šéfom a že sú ochotní to auto kúpiť za 900 € Ale to je finálna ponuka. Už ďalšia nepríde, lebo bla bla bla. Možno by takýmto prístupom niekoho zlomili, no ja som vedel na akú najnižšiu cenu som ochotný pristúpiť a 900 € to nebolo. Veď oni by to auto v pohode predali možno aj za 2.000 €. Bol by som predsa hlúpy, aby som im na takú ponuku pristúpil. Takže zasa štandardný overený postup. Zaprial som pekný deň a odišiel.

V novom aute bolo málo benzínu, a tak sme sa zastavili natankovať. Pri tom, ako som tankoval, otcovi zazvonil telefón. Neznáme číslo. Mal som také tušenie... A áno, boli to oni.

Že sa teda rozhodli, že nám dajú 1000 € ak im to tam hneď dovezieme. No chápete??? Hovorím mu: Povedz im, že za 1200 € inak ideme domov. Povedal. A oni, že si to musia premyslieť. Tak sme išli domov. Asi o 20 minút zvonil telefón. Volali, že teda dobre, berú to za 1200 €, ale musíme z technickej kontroly doniesť potvrdenie o kilometroch. Inak, to už sme boli na 100% vyššom čísle oproti ich prvotnej ponuke. V podstate sme dosiahli to minimum, čo sme chceli, takže im otec povedal, že prídeme. Čo sa ale nestalo... O malú chvíľu mi na môj mobil volal nejaký chlapík, či je auto ešte napredaj a či sa naň môže prísť hneď pozrieť. Bol to majiteľ malého autobazáru z Považskej Bystrice. Keď som mu hovoril, čo som zažil pred pár hodinami v AAA, vyjadril sa, že aj keby som tam zajtra prišiel s neviem akým potvrdením čo chceli, zas by ma naťahovali. A myslím že v tomto mal 100% pravdu. Auto si prehliadol, odviezol sa a hneď ho aj kúpil. V hotovosti, ktorú mal pri sebe.

Pozor! Teraz ale príde úplne najlepšia vec. Dva dni na to mi volal ten istý pán z AAA, ktorý ma intenzívne presviedčal, že mi dajú to, čo chcem. Pýtal sa, prečo sme neprišli s tým autom. Veď že by nám dali tých 1200 €. Vtedy som sa už neudržal a povedal som mu, čo si o ich spoločnosti myslím. ...Pre zmenu zaprial pekný deň on mne a zložil. :)

Tento článok som nechcel písať pre to, aby som hejtoval autobazár AAA Auto. Skôr som sa chcel s vami podeliť o svoje reálne skúsenosti s touto spoločnosťou. Celý "príbeh" sa odohral 15.5.2017  a je dosť možné, že odvtedy sa ich zvláštne obchodnícke praktiky už zmenili, no bohužiaľ, ja by som tento autobazár obchádzal míľovými krokmi.

Na záver dodám len toľko, že ten náš starý Peugeot jazdí dodnes. Kúpil si ho niekto z vedľajšej dediny. Nikdy som sa s daným človekom nestretol, no verím, že za tie peniaze mu dobre slúži.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Schutza

Obuškový Dubček, ako chutí Threema a odklínanie Viktora (týždeň podľa Schutza)

Už keď Merkelová prijala pozvanie, dala sa tušiť otočka v kauzách právneho štátu, ústavnosti v Budapešti.

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.


Už ste čítali?